Archeológovia našli bustu s možnou skutočnou podobou Kleopatry

Tím vedcov z Dominikánskej republiky a Egypta vedený archeologičkou Kathleen Martinezovovou vykonával vykopávky starovekého mesta Taposiris Magna neďaleko egyptskej Alexandrie. Tím počas nich objavil malú mramorovú bustu, ktorá sa zmestí do dlane, ale i ďalšie predmety, napríklad 337 mincí, mnohé z nich s podobizňou Kleopatry VII. Objavili aj olejové lampy, bronzový prsteň zasvätený bohyni lásky a plodnosti Háthor, vápencovú bustu kráľa i amulet v podobe skarabea s nápisom "Svitla spravodlivosť boha Ra" – Ra bol v starovekom Egypte bohom slnka, vysvetľuje Live Science.

Všetky predmety sa našli neďaleko seba a tvorili tzv. základový depozit chrámu, uvádza vyjadrenie egyptského ministerstva. Starovekí Egypťania pred začiatkom výstavby významných budov bežne zakopávali predmety. Práve tieto zakopané predmety sa označujú ako základový depozit, vysvetľuje Live Science.

Niektorí archeológovia však nesúhlasia s Martinezovovej názorom, že objavená busta je podobizňou Kleopatry VII. Známy archeológ a bývalý egyptský minister turizmu a starožitností Zahi Hawass, ktorý sa vykopávok nezúčastnil, no lokalitu skúmal v minulosti, označil bustu za predmet pochádzajúci z čias po vláde Kleopatry. Dodal, že soška má rímske črty a môže spodobňovať rímsku princeznú alebo inú vysoko postavenú ženu.

Kleopatra VII. patrila do gréckej dynastie Ptolemaiovcov, ktorú v roku 305 pred n. l. založil Ptolemaios I. Sotér, jeden z generálov Alexandra Veľkého. Kleopatra žila v rokoch 69 až 30 pred n. l. a bola poslednou samostatne vládnucou kráľovnou Egypta. Známa je okrem iného aj tým, že zviedla Gaia Iulia Cézara i Marka Antonia. Po jej smrti sa Egypt stal rímskou provinciou a nastalo rímske obdobie, ktoré sa skončilo rozdelením ríše v roku 395 n. l. na Západnú a Východnú rímsku ríšu neskôr známu ako Byzantská ríša. V rokoch 395 až 641 bol Egypt súčasťou Byzantskej ríše, až kým Alexandriu nedobyl Rášidský kalifát.